Výber správneho materiálnu na stavbu rodinného domu

28.01.2017

Už pri prvej komunikácii s klientom, ktorý sa rozhodol pre stavbu svojho vysnívaného domu riešime zásadnú otázku: "Z akého materiálu, respektíve systému postavíme celý dom?"

Okrem ceny je pri tomto rozhodovaní množstvo ďalších faktorov, ktoré je nutné zvážiť. Dom nám bude predsa slúžiť desiatky rokov a nemalo by sa hľadieť iba na momentálnu cenovú výhodnosť.

Škála pohľadov

Priority každého stavebníka môžu byť rôzne. Niekto sleduje rastúce ceny energií, a tak bude dbať na to aby náklady na prevádzku a samotná energetická náročnosť domu boli čo najnižšie. Druhý zvažuje aj možnú variovateľnosť bývania a aby mohol dom v budúcnosti bez problémov prestavať, či inak upraviť. Environmentálne zmýšľajúci stavebník sa zas na celú výstavbu pozerá z pohľadu udržateľného rozvoja, teda ako stavba a samotné materiály zaťažia životné prostredie. Svoju úlohu hrajú v neposlednej rade aj fyzikálne parametre stavby- tepelný odpor obvodových konštrukcií, akumulácia tepla, vlhkostný režim, alebo akustické vlastnosti zvolených stavebných materiálov.

Základným prvkom takmer každej stavby sú steny, ich konštrukcia má vplyv nie len na cenu hrubej stavby, ale aj na všetky vyššie spomínané faktory od ekonomickosti prevádzky až po komfort a hygienu bývania. Ich materiálové riešenie môže mať rôzne podoby.

Drevo, tehla, či betón?

Pokiaľ ide o typ konštrukcie, stojí u nás stavebník pred prvou základnou voľbou: tradičná murovaná či betónová voľba, alebo v poslednej dobe sa rozmáhajúca výstavba drevodomov. Statika jednoznačne hovorí v prospech "klasiky", no drevostavby získavajú čoraz viac priaznivcov. Tradičnejšie postupy ponúkajú možnosť výstavby z pálených tehál, pórobetónu, betónových panelov, alebo sendvičových konštrukcií. Drevostavby vo všeobecnosti núkajú množstvo konštrukčných typov, u nás ide ale prevažne o dva- stavby z masívu, alebo montované drevostavby z dopredu urobených dielov.

Tradícia vyžaduje presnosť

Tradičným materiálom u nás kraľuje pálená hlina, hlavne vo forme tehlových blokov a vyľahčených tvárnic. Sú ale k dispozícii aj plné tehly malých formátov, tie sa však kvôli horším tepelným a akustickým vlastnostiam používajú prevažne len ako doplnok.

Tehlové tvárnice naopak majú veľmi široké uplatnenie. Výrobcovia ich často dodávajú ako ucelené stavebné systémy , ktoré obsahujú aj špeciálne tvarovky, preklady a konštrukcie stropov.

U vyľahčených dutých blokov s množstvom dutín sa síce zlepšujú potrebné tepelno-izolačné vlastnosti , klesá ale ich únosnosť. Problémy môžu nastať pri zasekávaní rozvodov do stien. necitlivé narušenie blokov môže spôsobiť jeho deštrukciu. Taktiež sa kladú vysoké nároky na dodržanie technologických postupov pri stavbe z tohoto materiálu. Zbrúsené bloky sa spájajú lepením alebo maltou a obzvlášť v druhom prípade hrozí, že budú tepelnoizolačné vlastnosti blokov znehodnotené.

Pri nedodržaní technologických postupov totiž silnejšia vrstva spojovacej malty môže v stene vytvoriť tepelným most- zónu kadiaľ uniká viac tepla než v jej okolí. Takto nedokonale postavená stena bude mať podstatne horšie tepelno-izolačné vlastnosti ako uvádza výrobca. Steny z pálených tehál majú taktiež nižšiu schopnosť akumulácie tepla, ale vytvárajú vhodnú vnútornú mikroklímu.

Betón pre zaujímavé kreácie

Navzdory tomu,že u nás sa slovo betón v stavebníctve stále ešte spája s neobľúbenými panelákmi, využitie tohoto materiálu aj pri stavbách rodinných domov je široké. Je to spojené aj s tým, že existuje množstvo foriem, v akých možno betón používať.

Jednou z nich je monolitický betón v domových stenách. Vyznačuje sa hlavne vysokou nosnosťou a architektom ponúka veľké množnosti pri "tvarovaní" domu. O tom, že z betonu ide vykúzliť skutočne zaujímavé kreácie i v oblasti individuálnej výstavby, svedčí naríklad množstvo rodinných domov českého architekta Zdeňka Fránka v Brne.

K nevýhodám monolitického betónu patria nedostatočné izolačné schopnosti, ktoré prekážajú využitiu tohoto materiálu pri obvodových stenách. Vyžaduje potom vrstvenú izolovanú konštrukciu. Taktiež väčší difúzny odpor hutného betónu neprispieva k dobrej mikroklíme v interiéroch a bývanie môže znepríjemniť aj nízky akustický odpor stien. Betónové stavby nie sú vhodné ani pre neskoršie úpravy dispozície.

Betónové panely zďaleka nekončia

Menšiu variabilitu pri projektovaní, zato rýchlu a málo pracnú výstavbu rodinného domu ponúka ďalší betónový stavebný prvok- železobetónové panely. V porovnaní s panelmi, ktoré tvoria základ strohých sídlisk sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, disponujú súčasné betónové panely výrazne lepšie vlastnosti a ich uplatnenie je hlavne v typovej výstavbe široké. Lepšie tepelne izolujú vďaka izolačnej vrstve, ktorá je umiestnená medzi dvoma betónovými doskami, a taktiež zvukovoizolačné vlastnosti spĺňajú nároky na komfortné bývanie. Ich prednosťou je aj veľka variabilita povrchových úprav. K nevýhodám patrí už spomínaná- malá možnosť dodatočných úprav a väčší difúzny odpor.

Ľahčený betón- ľahký materiál, široké využitie

Veľmi široké použitie má ľahčený betón, pórobetón, s ktorým sa najčastejšie stretávame vo forme tvárnic, dodávaných v ucelených stavebných systémoch pod rôznymi obchodnými názvami. Ich výhodou je jednoduché opracovanie a formátovanie. Variabilitu preukazujú aj pri stavbe nepravidelných konštrukcií. Nároky na dodržiavanie technologických postupov sú taktiež vysoké- bloky sa lepia a dôležitý je minimálny rozmer špáry: maximálne 1 až 3 mm. K rizikovým faktorom u pórobetónu patrí nasiakavosť a s tým spojená nutnosť vyschnutia pred aplikáciou do stien a ochrana pred nasiaknutim v priebehu výstavby. Pórobetón sa taktiež vyznačuje nižšou schopnosťou akumulovať teplo, v kombinácii s vonkajšou izoláciou sa ale hodí na výstavbu nízkoenergetických až pasívnych domov.

Ďalšim materiálom na báze betónu vhdoným pre konštrukcie stien sú vápennopieskové tehly. Vyrábajú sa zo zmesí piesku, vody a vápna. Vďaka tomu, že ich výroba spotrebováva málo energií, môžme hovoriť o environmentálne vhodnom produkte. Vyznačuje sa výbornými vlastnosťami- nízky tepelný odpor, dobré akustické vlastnosti, vysoká únosnosť. 

Drevostavby sú zatiaľ stále ojedinelé

Aj keď nepopieram, že drevostavby zaznamenávajú značný nárast popularity aj v našich končinách, stále je to v porovnaní napr. s USA (70% stavieb z dreva) sú u nás v plienkach. Dôvod možno hľadať v kultúrnych tradíciách, podľa ktorých boli drevostavby považované za stavby chudobných alebo stavby nižšej kvality. Svoju úlohu v tom zohráva aj fakt, že po desaťročiach absencie tejto technológie na našom trhu chýbajú praktické skúsenosti s touto výstavbou. Ide pri tom o úplne konkurencie schopnú technológiu, ktorá v porovnaní s ostatnými typmi stavieb ponúka radu výhod.

Osvedčené technológie stále vedú

Pokiaľ ide o typ konštrukcie, vo svete sa používa cez 20 základných konštrukčných systémov z dreva. U nás ale môžeme hovoriť iba o dvoch či troch z nich. Ide o technológiu montovaných stavieb z vopred vyrobených panelov. Tá je najrozšírenejšia i vo svete. Vedľa nej sa uplatňuje konštrukcia "two by four" (dvakrát štyri palce). Názov je odvodený od najrozšírenejšieho profilu fošní, z ktorrých je stavba ne mieste skladaná. Okrem uvedených typov môžte zvoliť konštrukciu z masívneho dreva. Tá sa používa pre domy zrubového typu. Relatívnou novinkou je systém MHM (Massiv Holz Mauer), ktorý spája využitie vlastností masívneho dreva s modernými technológiami výstavby- prípravou prefabrikovaných dielcov z masívu.

Plnohodnotná konkurencia

Súčasné moderné drevostavby spájajú výhody a môžu plne konkurovať ostatným, rozšírenejším typom stavieb. Môžme hovoriť o dobrých tepelno-izolačných vlastnostiach- obvodový plášť drevostavieb je vyplnený kvalitnou repelnou izoláciou a hodnota súčiniteľa prestupu tepla býva lepšia než u bežných tehlových stavieb. Plášť domu naviac môže byť vďaka tomu tenší, a tak sa pri danej výmere zastavanej plochy zväčší vnútorný priestor domu.

Za určitú nevýhodu ľahkých konštrukcií, medzi ktoré patria aj drevostavby, môžeme považovať menšiu schopnosť tepelnej akumulácie a následné rýchlajšie chladnutie či ohrievanie interiéru. To je problémom hlavne v letnom období. Zato drevostavba ponúka priaznivú mikroklímu. 

Experimenty radšej s rezervou

Stavebník hľadajúci alternatívy ale nemusí ostať u spomínaných "masovo" používaných systémov. Chuť experimentovať a hľadať nové cesty prináša zaujímavé výsledky. Nespokojnosť s modernými technológiami a snaha o akýsi návrat ku koreňom viedli k vzniku stavieb, ktoré pracujú napríklad s nepálenou hlinou. Taktiež ďalšie, čisto z technokratického pohľadu neprijateľné materiály- slama, konope, ovčia vlna- nachádzajú svoje miesto v alternatívnom stavebníctve. Napríklad steny "slamenného" domu tvoria balíky slamy v trámovej konštrukcii a uzatvára ich hlinená omietka. Experimenty s tradičnými a prírodnými materiálmi sú obzvlášť náročné na úroveň remesla, ktorého tradícia bola prerušená a je otázkou, akú kvalitu vieme v dnešnej dobe touto metódou dosiahnuť. Nadšením je možné len tažko nahradiť nedostatok skúseností pri realizácii týchto stavieb.